Profilové album výrazného autora súčasnej "vážnej" hudby.
Peter Graham (1952) - hudobný skladateľ a improvizátor. Pod menom Jaroslav Šťastný učí na brnenskej JAMU. V kontexte českej hudby predstavuje skôr neakademický typ so záujmom o nekonvenčné prístupy ku kompozícii. V 70. rokoch bol jedným z mála slovenských skladateľov vytvárajúcich grafické partitúry a konceptuálne skladby. V rokoch 1993-2009 bol dramaturgom brnenského festivalu Expozícia novej hudby. V roku 2010 sa podieľal na slovenskom preklade knihy Johna Cage Silence. Jeho skladby hrali napr. Arditti Quartet, ensemble recherche, English Chamber Orchestra, Kammersveit Reykjavíkur, Ostravská banda s dirigentami Petrom Rundelom a Rolandom Kluttigom,.... Pomerne obsiahla je aj jeho činnosť literárna a výtvarná. Medzi svoje najväčšie životné úspechy radí víťazstvo v súťaži v zatĺkaní klincov ľavou rukou, keď mu bolo päť rokov.
Wabi je japonský výraz pre krásu, ktorá spočíva v nedokonalosti, pominuteľnosti a nedokončenosti. Jej znaky sú asymetria, nepravidelnosť, prostota, prirodzenosť, nepredstieraný, jemný a nenápadný pôvab, neviazanosť konvenciami, veci ešte len vznikajúce alebo už v odkvitnutí, nenaplnená túžba a stíšenia. Pri určitej zhovievavosti možno podobné črty nájsť aj v týchto nahrávkach, ktoré sú pomerne vzdialené od bežného ideálu "dobrej hudby". Interpreti sú niekde nútení hrať mimo temperované ladenie či nezávisle na sebe, produkovať "choré" tóny a rôzne podivné zvuky, hrať za hranicami možností alebo takmer nečujne. Opravdivosť výrazu však vyžaduje od interpretov ochotu vzdať sa naučenej kontroly - v klasicky uhladenom poňatí by tieto skladby vyznievali "falošne".
Song of fixed accord: Iva Bittová - spev, husle, Barbara Maria Willi - čembalo
à René Magritte: Eva Hutyrovo - klavír
COAX: Pavel Zlámal - tenor saxofón, George Cremaschi - kontrabas
Každá pieseň: Štěpán Filípek - violončelo, spev
Čo prejde, čo zostáva ?: Ensemble Konvergencia (Jiří Mráz - klarinet, Ondřej Štochl - viola, Eva Hutyrovo - klavír)
Haiku: Ondřej Štochl - viola
