Vidieť v Desatore prísľuby je zrejme dosť nečakané. Ale autor presne na tom stavia pohľad na jednotlivé prikázania - sú akoby prísľubom Boha, čomu všetkému sa s jeho pomocou vyhnem, ak sa mu oddám celým srdcom, "ak nič nebude medzi jeho a mojou tvárou".
Knihu zároveň možno vnímať aj ako spytovanie svedomia, ktoré čitateľa núti poriadne zatiahnuť na hlbinu.
„Tejto knihe som dal názov príslubov, pretože sa v ňom ukrýva veľmi dôležitý pohľad na Desať prikázaní. Zvykli sme si považovať prikázania za zbierku príkazov a zákazov, poučení a návodov, ktoré majú formovať život veriaceho človeka. Sú svojím spôsobom stelesnením morálky. A nepochybujem, že to tak naozaj je. No tiež sa mi zdá, že tento pohľad je obmedzený - de facto oberá prikázania o ich neobyčajný obsah a krásu.“
(úryvok z Úvodu)
