O tých najväčších a najstrašnejších udalostiach sa hovorí potichu. V kuchyniach, obývačkách predmestských bytov, medzi štyrmi očami. Taká je aj kniha laureátky Nobelovej ceny Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár. V pamätiach stoviek žien, ktoré zažili Veľkú vlasteneckú vojnu ako jej priame účastníčky pátra po tom, čo je neprenosné, po tom najosobnejšom – zážitkoch, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, spomienkach, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov.
Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.
Druhé vydanie obľúbenej knihy Vojna nemá ženskú tvár vychádza v mäkkej väzbe, tak, ako edíciu pôvodne navrhla Pavlína Morháčová.
O autorovi
Svetlana Alexijevič (*1948), bieloruská novinárka a spisovateľka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2015 za polyfónny literárny štýl, ktorý „je dokumentom utrpenia a odvahy našej doby“. V roku 1972 absolvovala žurnalistiku na Leninovej univerzite v Minsku. Pracovala pre regionálne noviny a ako učiteľka. V roku 1976 sa stala dopisovateľkou minského literárneho časopisu Neman. Ako novinárka robila rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, sovietsku intervenciu do Afganistanu alebo černobyľskú haváriu. Žila v Paríži, Göteborgu a Berlíne. V roku 2013 sa opäť vrátila do Minska.
Vo svojich dielach píše o udalostiach, ktoré sú v ruskej histórii opomínané a vytláčané: o účasti žien v druhej svetovej vojne, o vojnových osudoch detí či každodennom živote po úpadku komunizmu.
V edícii Prekliati reportéri sme doposiaľ vydali tri knihy Svetlany Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár (Absynt, 2015) o osudoch žien vo Veľkej vlasteneckej vojne, Časy zo second handu. Koniec červeného človeka (Absynt, 2016) o homo sovieticus, ktorý svoj sovietsky pas ešte stále uchováva a ako najcennejšiu relikviu a knihu Zinkoví chlapci (Absynt, 2016), ktorá je desivým obrazom sovietskej invázie do Afganistanu z rokov 1979 –1989.
