Jeden z pomerne nových pojmov v cirkevnej terminológii je pojem „pedagogika svätosti“. Zaviedol ho svätý pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millennio ineunte: „Cesty svätosti sú osobnými cestami. Vyžadujú si opravdivú a vlastnú pedagogiku svätosti. ... Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto ´vysokú úroveň´ každodenného kresťanského života“ (NMI 31).
Tento pojem je značne široký – publikácia predstavuje jeden z konkrétnych príkladov jeho realizácie. Vychádza zo života a denníkov svätej Veroniky Giuliani. Je pokračovaním knihy „Veronika Giuliani: svätica pre dnešné časy“. Prináša jej život ako školu svätosti a duchovné sprevádzanie v zornom uhle pedagogiky svätosti, pretože Veronika bola magistrou noviciek a neskôr aj predstavenou. Jej úlohou bolo teda sprevádzať po cestách Ducha Svätého mladé dievčatá, ktoré sa rozhodli pre zasvätený život. Neznamená to však, že by jej život a duchovné rady boli užitočné len pre zasvätených – sú prospešné všetkým katolíkom a školou svätosti neobyčajne aktuálnou aj dnes.
