„Pristúp úbohá dcérenka, pristúp nech si ťa objímem. Je to už dlho, čo na teba čakám. Mal som veľké strpenie, veľa som si pre teba vytrpel, ale už na tom nezáleží, na všetko som zabudol. Vrátila si sa a dosť. Aký som len spokojný!... Po dlhom čase, som ťa znovu získal, no teraz sa už stanem absolútnym vlastníkom tvojho srdca. Ja sám chcem vykonať to, čo sa mi páči, tak mi nevzdoruj, ako predtým, pretože by si to oľutovala. Si moja. Prajem si, aby si sa celkom vzdala lásky k sebe samej a k stvoreniam. Ja sám chcem byť Pánom tvojho srdca a jeho náklonností. Ja milujem tvoje srdce, chápeš? Vždy som ho miloval, vždy som po ňom túžil, a ty? No ja ti odpúšťam, lebo si ma nepoznala. Avšak teraz, po tejto milosti, ktorú som ti dožičil, dokážeš ešte odolať? [...] Toto je to, čo som chcel. Tak do toho teda! Nechaj nech si ťa objímem, aby som ťa už viac nenechal. Neboj sa, lebo si v mojom náručí a nikto nie je schopný ťa z neho vytrhnúť.“
Nihil obstat: Mons. Dušan Argláš, cenzor
Imprimatur: Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup, Nitra, 13. augusta 2014, prot. č. 889/2014
2015, viaz., 488 str.
