Hanus vo svojom diele morálku analyzuje, ide až na koreň, hľadá v srdci človeka koreň jeho správania. Opiera sa o autorov a mysliteľov v oblasti kresťanskej morálky, ktorí boli jeho súčasníci. Osobitne treba vyzdvihnúť jeho snahu o pozitívnu morálku: morálka má na prvom mieste poukazovať na čnosti, vychovávať čnostného človeka, lebo kultúrnosť človeka sa prekrýva s jeho morálnou výškou. Až potom musí morálka poukázať aj na negatíva, na hriech v každej jeho podobe.
