Kniha obsahuje učenie autentického duchovného učiteľa, ktorý sa nesnaží zapáčiť, ale chce viesť svojich žiakov k životu v jednote s Bohom. Jazyk je zámerne takmer školácky jednoduchý, na prospech každého, kto sa chce cvičiť v Božej prítomnosti. Základnou líniou celého textu je pohľad – postupne predstavovaný ako očisťujúci, posväcujúci, upokojujúci, zjednocujúci –, či už pohľad Boha, Ježiša alebo Panny Márie.
Dom Godefroid, trapistický mních, je svojimi skúsenosťami a nadšením nepochybne hodnoverným svedkom pôsobenia milosti v živote človeka hľadajúceho Boha. Jeho učenie je ňou preniknuté. Majstrom zostáva aj dnes pre každého, kto chce žiť pod Božím pohľadom.
Kto bol Paul Bélorgey?
Paul Bélorgey sa narodil 12. novembra 1880 v Pouilly-en-Auxois. Spomienky našich súčasníkov na tohto muža sa určite veľmi rôznia, ale všetci sa zhodujú v tom, že bol skutočne duchovným človekom, ktorý viedol ľudí na úzkej ceste zjednotenia s Bohom.
Nemohol zniesť vlažnosť vo svete ani v kláštore, o čom svedčia jeho osudy.
Dvadsiateho štvrtého marca 1910 vstúpil do cisterciánskeho opátstva v Scourmonte – tak sa skončil úspešný život svetáckeho vojaka, ktorý miloval konské dostihy a hostiny, ale stále ho trápila nespokojnosť, ktorá ho priviedla ku konverzii.
Pri viacerých príležitostiach sa sám vyjadril k tomuto obdobiu svojho života a z jeho rozprávania vyplývalo, že bol mimoriadne pozorný na znamenia Prozreteľnosti. Taký zostal aj ako mních – vždy pozorný na jemné vanutie Ducha v srdciach.
Po tom, čo pôsobil ako novicmajster a prior v Scourmonte, ho roku 1932 vymenovali za opáta v Cîteaux. Mnísi zo Cîteaux si ešte vždy pamätajú tohto nadšeného muža, nevyčerpateľného rečníka presvedčeného o pravdivosti svojej duchovnej skúsenosti a ochotného sa o ňu podeliť.
Elegantný, žiarivý, usmievavý, učil „všetko o Bohu“ v prekonávaní seba samého. Jeho učenie, v konečnom dôsledku veľmi jednoduché, si vyžadovalo veľkú prísnosť a jeho tak trochu systematické myslenie nepripúšťalo rozpory.
Vo svojom spoločenstve chcel vytvoriť duchovnú elitu „silných“ (ako hovorí sv. Pavol) a bol prekvapený, že nie všetci ľahko kráčali po ceste Božích prikázaní.
Knihy Dom Godefroida, hoci určite odrážajú jeho myšlienky, neboli napísané priamo jeho rukou. Hovoril zo srdca a dal sa unášať hlbokou duchovnou spomienkou.
Jeho knihy sú v podstate poznámky, ktoré si robil počas výučby v noviciáte a neskôr ich revidoval. Starší zo Cîteaux si 10 dodnes pripomínajú dojímavú kázeň Dom Godefroida na sviatok Mena Ježiš (slávil sa vtedy v druhú nedeľu po Zjavení Pána): expertus potest credere.
To bolo možno jeho najhlbšie duchovné presvedčenie: Viera musí byť predmetom skúsenosti a na oplátku musí táto skúsenosť, zložená z modlitby, jednoduchosti a citovej zbožnosti, viesť k hlbšej viere.
V roku 1953 ho povolali za predstaveného do Caldey vo Walese a neskôr bol duchovným správcom v Soleilmonte v Belgicku. Zomrel pokojne 15. septembra 1964: Tranquillus Deus tranquillat omnia – Pokojný Boh všetko upokojuje.
Predstavenie „Zasvätenia do vnútorného života“ je azda v prvom rade poskytnutím určitých referenčných bodov, ktoré umožnia do istej miery relativizovať jazyk, aby sme sa dostali k tomu, o čom hovorí.
Treba uznať, že desaťročia delia ľudí niekedy viac ako storočia a že pri prvom čítaní tejto knižočky hrozí, že budeme konfrontovaní s trojnásobnou zastaranosťou: zastaranosťou citovaných autorít, historickej situácie a samotného jazyka.
Nevyhneme sa požiadavkám našich čias (mier medzi ľuďmi, starostlivosť o najchudobnejších, etická refl exia), ale Dom Godefroid nám s radosťou pripomína, že mier medzi ľuďmi nastane len vtedy, ak bude zakorenený tam, kde sa vždy dáva a prijíma, v Trojjedinom Bohu a vo „vnútornomživote“ Najsvätejšej Trojice.
