ŽIVOT PÁTRA PIA charakterizovala vyčerpávajúca monotónnosť. Päťdesiatdva rokov žil v malom kostole malého kláštora, medzi oltárom a spovednicou, medzi chórom a celou.
Žiadne cestovanie, žiadne kázanie, žiadne zvláštne funkcie alebo úlohy, ktoré by boli prejavom dôvery.
Ani jedna dovolenka. Iba nekonečné davy ľudí prichádzajúcich zďaleka, často vo veľkej
nepohode a s ťarchou bolestí na pleciach. Exorcista Gabriele Amorth sa zamýšľa nad stretnutiami, ktoré mal Páter Pio počas dobrých 26 rokov (1942 – 1968), prechádza životom svätca z Pietrelciny od veľkých mystických videní v období dospievania po vstup do rádu kapucínov, od nedôvery Posvätného ofícia voči jeho osobe až po zrod Domu úľavy v utrpení, od odozvy jeho diela v médiách po kanonizáciu.
