Kniha prináša životopis salvádorského arcibiskupa Oscara Romera (1917 – 1980), zavraždeného eskadrónou smrti počas slávenia svätej omše, ktorý sa stal symbolom pravdy a života bez kompromisov. Po osobnej vnútornej konverzii sa z konzervatívneho, pravoverného a apolitického vidieckeho biskupa stal najpočúvanejší hlas Latinskej Ameriky.
Nekompromisný hlásateľ pravdy svojimi postojmi a rozhodnutiami jedných uvádzal do zúrivosti a pre druhých bol balzamom na dušu. Úcta k jeho osobnosti a charakteru ho zaradila medzi desať významných mučeníkov 20. storočia, ktorých sochy sa nachádzajú v nikách anglikánskeho Westminsterského opátstva.
Pápež František, vynikajúci znalec politických a cirkevných pomerov Latinskej Ameriky, ho v máji 2015 vyhlásil za blahoslaveného.
Roberto Morozzo della Rocca (* 1955) je taliansky historik. Vyučuje súčasné dejiny na Univerzite Roma Tre v Ríme a je odborníkom na vzťah medzi národmi a náboženstvami, ako aj na vzťahy medzi posvätnom a modernitou.
Od deväťdesiatych rokov 20. storočia vedie výskum politických a náboženských dejín Latinskej Ameriky a osobitne sa venuje osobnosti Oscara Romera. Jeho ovocím je bádateľskej práce zbierka Oscar Romero. Un vescovo centroamericano tra guerra fredda e rivoluzione (Cinisello Balsamo 2002) a prvá vedecká živopisná práca s názvom Primero Dios. Vita di Oscar Romero (Milano 2005), po ktorej bol pozvaný spolupracovať ako odborník pri procese kanonizácie biskupa mučeníka. Romerov životopis, ktorý vychádza v slovenčine, je zrelým výsledkom dlhého štúdia.
chevron_right Rozšírený popis
Ukážka z knihy
Na vážne problémy Salvádora sa pozeral tradičným kresťanským pohľadom. Vyjadroval klasické kresťanské myšlienky o bohatstve, o spravodlivosti, o chudobných. Vo svojom poslednom pastierskom liste napísal: Absolutizovanie bohatstva vkladá ideál človeka do toho, aby „mal viac“, a preto umenšuje jeho záujem o to, aby „bol viac“, čo má byť pravým ideálom pokroku človeka a národa. Absolútna túžba „mať viac“ podnecuje egoizmus, ktorý ničí bratské spolužitie Božích detí, pretože modlárstvo bohatstva bráni väčšine v tom, aby používala dobrá, ktoré Stvoriteľ dal všetkým, a vedie menšinu, ktorá všetko vlastní, k prehnanému užívaniu týchto dobier. Romero nezmenil svoje hlboké presvedčenie, keď prevzal úlohu arcibiskupa San Salvadora. Stál pevne na duchovnom základe, založenom na tradícii, magistériu a evanjeliu. Musel sa vyrovnať s tragickou situáciou, v ktorej sa prejavili jeho schopnosti kazateľa a osobnosti, ktorá má schopnosť osloviť verejnosť. Bez svedomitého kňaza Romera, muža modlitby, oddaného Rímu a Druhému vatikánskemu koncilu, by pravdepodobne nebolo vášnivého a charizmatického arcibiskupa Romera. Kardinál Etchegaray si položil otázku: Keby si (Romero) nebudoval vnútorný život už dlhší čas, bol by schopný obetovať svoj život? Vytrval by na svojom mieste až do konca bez meditovania o Kristovom umučení, bez intenzívnej modlitby pred Ukrižovaným? V roku 1956 Romero vykonal púť do Svätej zeme. Každý večer, priamo uprostred noci, sa v Jeruzaleme chodil modliť do Olivovej záhrady. Odolal by takým častým vyhrážkam v poslednom období svojho života bez viery vo vzkriesenie?
