Deti postupne rastú a chcú sa odpútať od rodičov, rebelujú proti spôsobu výchovy, do ich života vstupujú kamaráti a škola. Dochádza ku konfliktom súvisiacim so zodpovednosťou pri písaní domácich úloh, pomoci v domácnosti, stretávaní sa s kamarátmi, dĺžkou času stráveného s mobilom, hracími konzolami a pri počítačových hrách. Deti často nedokážu objektívne posúdiť situáciu a uvedomiť si svoju zodpovednosť za to, čo urobili zle, preto by aj rodičia mali opatrne pristupovať k otázkam trestu, zákazov a hrozieb. Ako vhodná alternatíva k trestom sa javí empatia (naučiť deti pozrieť sa na situáciu očami poškodeného) a snaha priviesť dieťa k náprave škody. Empatia je kľúčom k ohľaduplnejšej spoločnosti. Pri výchove je dôležité vytvoriť dôvernú atmosféru medzi rodičmi a deťmi, aktívne počúvať, čo ich trápi, ísť im dobrým príkladom, hovoriť jasnou rečou, vysvetliť im dôsledky nesprávneho konania, napr. ak klamú alebo kradnú, a formulovať pred nimi svoje očakávania. Autorky tejto knihy zdôrazňujú, že každá rodina je individuálna jednotka zložená z jedincov odlišných pováh a potrieb, takže nemôže existovať jediný „správny“ spôsob výchovy. Ich rady sú výsledkom pozitívnych a negatívnych skúseností, ktoré nazbierali počas života so svojimi deťmi. Ich argumenty treba brať ako podnety a vysvetlivky, nie ako zoznam pracovných úloh, ktorého položky si odškrtávate a jeho zaručeným výsledkom bude šťastné a zdvorilé desaťročné dieťa.
