Rukou-nestvorený obraz a jeho miesto v byzantskom umení a duchovnej kultúre
Monografia sa zaoberá dejinami obrazu, ktorý podľa legiend nebol zhotovený človekom. Nevytvoril ho umelec, ikonopisec, ale vznikol počas Kristovho života na Zemi ako odtlačok jeho tváre na plátne. Tento osobitý náboženský a výtvarný prejav rukou-nestvorený obraz (gr. acheiropoietos) sa stal významnou súčasťou byzantskej a neskôr pravoslávnej duchovnej kultúry.
Autor analyzuje problematiku v širokých súvislostiach. Píše o pohanských predchodcoch rukou-nestvorených obrazov, zaoberá sa etymológiou a terminológiou vrátane otázky nejednoznačného používania neskôr zavedeného pojmu mandylion. Poukazuje tiež na magické či apotropaické účinky acheiropoietai uvádzané v historických prameňoch.
Jadro knihy sa venuje pôvodnému edesskému obrazu (známemu ako Mandylion z Edessy) a základným prameňom, ktoré sa k nemu viažu. Ide o cyklus legiend o edesskom panovníkovi Abgarovi. Z nich sa dozvedáme, že nevyliečiteľne chorý Abgar prostredníctvom posla žiada Krista o pomoc a Kristus mu posiela odtlačok svojej tváre na kuse plátna s odkazom, aby v neho uveril. A Abgar sa zázračne uzdraví.
Vďaka tejto knihe dostáva čitateľ príležitosť hlbšie sa zoznámiť s niektorými aspektmi byzantských reálií, duchovnosťou a kultúrou východného kresťanstva, čo nadobúda osobitný akcent, ak máme na zreteli ich pomerne úzku spätosť s našou minulosťou i súčasnosťou.
Mgr. Matej Gogola, PhD. (1985) ukončil štúdium všeobecných dejín na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Venoval sa predovšetkým neskoroantickej a ranostredovekej histórii so zameraním na dejiny Byzancie. V súčasnosti pracuje na Oddelení histórie medicíny a zdravotníctva Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty UK v Bratislave, kde vedecky i pedagogicky pôsobí v oblasti slovenských a všeobecných dejín medicíny.
