7. LEKCIA 11. január 1948 Rim 2, 2 – 8
Najsvätejší Autor hovorí: «Boží súd podľa pravdy postihne tých, čo robia také veci. Tak bezbožníkov ako i vlažných, ako aj tých, čo horia najčistejšou láskou až po obeť. Majetok ani odev, pôvod ani postavenie nezmenia Boží súd. Nezmätú ho žiadne zámienky ani scenáre zostavené na oklamanie ľudí, ba ani pretvárky či nepravé skutky dobra, viery, cnosti a lásky. Učiteľove slová sú vždy živé a spravodlivé, či už keď hovoria: „Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva,“ ako aj vtedy, keď porovnáva mýtnika a farizeja, či keď podáva obdivuhodný kódex Nového zákona v Reči na vrchu. Zákon sa nezmení kvôli tomu, že sa menia časy. A nebudú rozdielne rozsudky, pretože Boh bude vždy súdiť pravdivo a spravodlivo. A ešte prísnejšie bude súdený ten, kto je poverený súdením alebo si osobuje právo súdiť. Bude súdený prísnejšie, pretože viac sa bude požadovať od toho, kto hlbšie poznal Zákon. A bude prísnejšie súdený, lebo je napísané: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ Buďte malí! Ó, buďte malí, vy, ktorých Ja milujem. Ak budete takí, Ja vás naučím Múdrosti. Naučím vás ju skrze moju lásku. Pretože vedzte, že Múdrosti sa človek naučí skôr cez lásku ako vzdelávaním. Ja, ktorý vás milujem, a vy, ktorí milujete mňa, sme svetlo slúžiace na pochopenie slov Múdrosti, ktoré bez svetla lásky, len samotným vzdelaním, ostávajú celkom alebo čiastočne zatônené. Preto Láska nikdy neprestane volať: „Vďaka milosrdnej láske získate spásu a pokoj.“ Pretože kto má milosrdnú lásku, neopovrhuje bohatstvom božej dobroty, jej trpezlivosťou a toleranciou; kto má milosrdnú lásku, miluje pokánie, nesúdi, neodsudzuje, nedáva pohoršenie, nestane sa vlažným alebo chladným ani sa nepošpiní skazenosťou. Kto má milosrdnú lásku, odzbrojí Božie srdce, aj keď bude uznaný vinným. Boh odpúšťa tomu, kto ho miluje a plače mu v lone, a nielen odmení každého človeka podľa jeho skutkov ktoré sú vždy nedokonalé –, ale berie do úvahy jeho lásku, ktorá je často väčšia ako schopnosť konať dobro. Aj túžba po dokonalosti sa zaráta, ak to bude aktívna túžba, teda skutočná túžba, ktorá sa nenaplní len preto, lebo nie je v moci tvorov naplniť ju. Boh vidí. Skutočne vidí. A vidí, ako len môže vidieť najdokonalejší Boh: s dokonalosťou, ktorá sa nezastaví na zdanlivom zovňajšku. A dokonale súdi potom, čo trpezlivo vyčkával.»
