Preklad Biblie od prof. Jozefa Roháčka bol prvý krát publikovaný v r. 1936, pričom jeho prvá časť bola vydaná v roku 1910. Pre veľký záujem bola Biblia v Roháčkovom preklade opakovane vydávaná, a to aj v súčasnosti. Osobitosťou Roháčkovho prekladu bola snaha doslovne preložiť text originálu, a to aj za cenu používania nespisovných novotvarov a cudzích prvkov z príbuzných jazykov. Navyše Roháček prekladal Bibliu v období, keď sa používali staré, dnes už zmenené pravidlá slovenského pravopisu. Tým sa stáva pôvodný text, najmä pre mladšiu generáciu, ťažšie zrozumiteľným.
Motívom na spracovanie jazykového sprievodcu bolo uľahčiť pochopenie Roháčkovho prekladu v dnešnom jazykovom prostredí. Práca je zameraná na novozmluvnú časť Biblie. Jej obsahom je analýza textu z hľadiska súčasnej spisovnej slovenčiny za účelom vyšpecifikovania pravopisných odchýlok, nespisovných slov, neobvyklých výrazov a z jazykového hľadiska nenáležitých slovesných spojení použitých v preklade, pričom sa uvádza aj ich spisovný náprotivok alebo synonymum, prípadne výklad. Posudzovanie teologických východísk, slovosledu, názvov osôb, zemepisných názvov a používania interpunkčných znamienok, zvratného zámena "sa" a slova "a" na začiatku vety nie je predmetom tejto práce.
Pri spracovávaní "Jazykového sprievodcu Roháčkovým prekladom Novej zmluvy" sme vychádzali z druhého revidovaného vydania "Novej zmluvy", ktoré je súčasťou Svätej Biblie vydanej v roku 1969. Pri hľadaní spisovného náprotivku, vhodného synonyma, resp. výkladu sa zohľadňoval grécky text Novej zmluvy. Z jazykovednej literatúry sa použili aktuálne pravidlá slovenského pravopisu a slovníky slovenského jazyka; pri analýze cudzích jazykových prvkov z príbuzných jazykov (bohemizmy a rusizmy) sa použil slovník spisovného jazyka českého, česko-slovenský slovník a rusko-slovenský slovník.
