Na Ikone Svätej rodiny sa nachádzajú tri postavy, Presvätá Bohorodička, sv. Jozef (označovaný ako pestún Ježiša Krista počas dospievania) a Ježiš ako Emanuel („Boh s nami“).
Na ľavej strane (z nášho uhlu pohľadu) je znázornená Presvätá Bohorodička, ktorá v spoločnom objatí so sv. Jozefom, drží v náručí Dieťa a druhou (voľnou) rukou naň ukazuje veriacemu ako na skutočnú cestu k spáse (hogios – sprievodca).
Na pravej strane máme sv. Jozefa, ktorého samotný postoj i výraz tváre znázorňujú harmóniu medzi silou a nežnosťou, ktorá je prirodzená u muža vtedy, keď má v sebe Božieho Ducha. Jeho tvár je plná nežnosti, pokory, obety a lásky. Je dôležité aby deti videli na tvar svojho otca tvár Božieho služobníka. Jozefova sila, rozhodnosť, prísnosť je na ikone znázornená v rukách a jeho pokora, strácanie života, nežnosť a milosrdenstvo je znázornené v tvári. Mužovi nesmie chýbať nežnosť (tvar z ikony) inak je despota, ak mu chýba sila (ruky na ikone) môže sa to prejaviť v zženštilých sklonoch. Spodný Jozefov odev symbolizuje človečenstvo (modrá farba). Vrchný odev zase veľkú dôležitosť v „tejto rodine“ i v pláne spásy (okrová farba, odtieň – najbližšie k zlatu)
Postava Ježiša Krista (Emanuela) dáva jasné znamenie gestom prvej ruky – žehnanie. Otvorené ruky troch postáv symbolizujú plnosť prijatia Božieho plánu spásy pre človeka. Spodný odev Spasiteľa vyjadruje transcendentnosť, čistotu, pokoru, podriadenosť a poslušnosť vôli Otca (biela farba odevu). Vrchný odev je okrovej farby (význam viď. vyššie).
Ikona zdôrazňuje význam rodiny v Cirkvi a najmä postavu otca v kresťanskej rodine.
Je dôležité ešte podotknúť, že toto je ikona ktorá predstavuje vzor Svätej rodiny v latinskej cirkvi. V byzantskej cirkvi slúži ako vzor Svätej rodiny ikona Najsvätejšej trojice.
