Druhý vatikánsky koncil

Kniha významného talianskeho historika Roberta de Matteiho: Druhý vatikánsky koncil –Doposiaľ nenapísané dejiny prináša ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia. Profesor de Mattei sa nezoberá len priebehom koncilu ale skúma aj jeho príčiny, dejinné súvislosti, ktoré ho formovali, ideové pozadie jeho hlavných aktérov a jednotlivých názorových frakcií. Jeho pozornosť sa zamerala aj na dôsledky koncilu, jeho dopad na liturgickú prax Cirkvi, krízu v radoch kňazov i laikov a na celkové reakcie veriacich na túto udalosť.

Kniha vyniká vysokou odbornou erudovanosťou. Jednotlivé kapitoly sú doplnené o rozsiahly poznámkový aparát, s ktorým sa doposiaľ nemali kde slovenský čitatelia zoznámiť. Jedná sa v podstate o prvú syntetickú prácu tohto druhu, s takým rozsahom informácií, pojednávajúcu o tejto udalostia vychádzajúcu na Slovensku. Kniha je doplnená o úvodné slovo trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, v ktorom oceňuje rigorózny charakter tohto diela a odporúča ho.

Turbulentná doba a vysoké očakávania, ktoré boli vznášané vzhľadom ku koncilu, zapríčinili často nekritický obdiv a idealizáciu tak jeho predstaviteľov ako aj celkového priebehu a následkov. Profesor de Mattei prenáša s objektivitou historika túto udalosť zo sveta očakávaní a idealizácie do sveta reality.
 
Roberto de Mattei ukončil štúdium na Fakulte politických vied Rímskej univerzity v odbore moderná história. Bol víťazom národnej súťaže, ktorá mu umožňovala študovať na škole spojenej s Historickým ústavom v Ríme pre novodobý a moderný vek. Úspešne absolvoval prvé kolo skúšok na pozíciu profesora pre docentskú vedeckú oblasť M-STO / 02 modernej histórie, a stal sa titulárnym predsedom novodobej histórie na Fakulte literatúry na univerzite v Cassine.
Od roku 2005 pracuje ako docent na Európskej univerzite v Ríme, kde je koordinátorom študijného programu historické vedy. Vyučuje moderné dejiny a dejiny kresťanstva.

Je predsedom Nadácie Lepanto a zakladateľom a riaditeľom Kultúrneho centra Lepanto (1986-2006).
Riadi časopis „Radici Cristiane“ a tlačovú agentúru „Corrispondenza Romana“ a od roku 2002 do roku 2013 bol riaditeľom medzinárodného časopisu „Nova Historica“.

V rokoch 2003 – 2011 bol viceprezidentom Talianskej národnej rady pre výskum (CNR) zodpovedným za sektor humanitných vied, a v tom istom období pôsobil ako právny poradca talianskej vlády pre medzinárodné záležitosti.

Bol tiež členom správnej rady Talianskeho historického inštitútu pre súčasnú a modernú dobu, správnej rady Talianskeho geografického inštitútu a členom správnej rady. Taktiež bol členom správnej rady Talianskeho historického inštitútu pre novodobý vek a modernú dobu a správnej rady Talianskeho geografického inštitútu, ďalej členom správnej rady garantov Talianskej akadémie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku (2005 – 2011).

Je autorom mnohých kníh, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov a získali medzinárodnú reputáciu.