Často počúvame falošné výstrahy o tom, že Panna Mária by mohla našou „prehnanou" úctou zatieňovať Pána Boha alebo nám zavadzať na ceste ku Kristovi. Koľko ráz nám táto ubolená Matka pripomína tú neprávom odsudzovanú starozákonnú Zuzanu, ktorá volá k Bohu: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že svedčili proti mne falošne, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne." A Pán vyslyšal jej hlas. Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, i zvolal veľkým hlasom: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela!" (Dan 13,42-45.48). Osobitným spôsobom sa svätopisec na nás obracia aj vtedy, keď nám cez hlas anjela, ktorý v tých najväčších pochybnostiach prehovoril k svätému Jozefovi, jasne pripomína: Neboj sa prijať Máriu! (Mt 1,20). Ani my sa nebojme prijať Pannu Máriu a prejavme to zvlášť úkonom pravidelného zasväcovania sa jej Nepoškvrnenému Srdcu, ktoré vždy upriamuje na Krista. Veď tak ako z úst Otca zaznel hlas na adresu Ježiša: Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho! (Mk 9,7), podobné slová zaznievajú aj z úst Matky na adresu jej milovaného Syna: Urobte všetko, čo vám povie (Jn 2,5).
(autor)
