„Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je «Stvoriteľ neba i zeme», a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: «… sveta viditeľného i neviditeľného» (KKC 325). Pod neviditeľným svetom sa myslia duchovné bytosti, ktoré obklopujú Boha (porov.: KKC 326).
Sväté písmo a Tradícia ich nazýva anjelmi. Sú takpovediac neviditeľnými sprievodcami a strážcami ľudských túžob a nádejí.
Sväté písmo sa zmieňuje o anjeloch v spojení s dejinami človeka a jeho spásy. Hovorí skôr o pôsobení týchto duchov ako o ich prirodzenosti.
Okrem svedectva Svätého písma je dôležité svedectvo liturgie. Anjeli sa tu neobjavujú iba akoby na okraji, majú svoje miesto v jadre eucharistickej slávnosti.1 Na základe svedectiev Svätého písma, tradície a liturgie učiteľský úrad Cirkvi niekoľkokrát úradne potvrdil jestvovanie anjelov (porov.: DS 455; 457; 800; 3002).
Vzťah teológov k problému existencie anjelov, ich prirodzenosti a úlohy v oblasti dobra alebo zla, podliehal v dejinách zmenám.
V kresťanskom staroveku sa verilo v existenciu dobrých a zlých anjelov. Hovorilo sa o ich hierarchiách.
Až stredovekí teológovia tvorili systematické a prenikavé traktáty, v ktorých sa hovorilo o činnosti rozumu a vôle anjelov.
Zmienky o anjeloch vyvolávajú dnes mnohé námietky. Je nesporné,že Sväté písmo často používa mytologické rečové prostriedky a predstavy tej-ktorej epochy, kedykoľvek o nich hovorí. A nesporné je aj to, že predstavy o anjeloch sa v priebehu storočí vyvíjali.
Kresťanská ľudová zbožnosť a často i umelecká tvorba urobila z nich figúrky pre deti.
Romano Guardini vo svojom diele Anjeli v Danteho Božskej komédii výrazne poukazuje na to, že v chápaní a predstave anjelov sa novodobé ľudstvo ďaleko odchýlilo od správnej cesty.
Podoba anjela prešla od čias stredoveku istým „sentimentálnym“ degradovaním. Kto chce chápať, akí vlastne anjeli sú a aké je ich postavenie v kresťanskej existencii, ten musí zabudnúť temer všetko, čo umenie posledných piatich až desiatich storočí vyprodukovalo – o výrobkoch takzvanej zbožnosti už ani nehovoriac – a musí sa najprv poučiť zo Starého zákona.
V biblickom zjavení anjel nie je dojímavou obrázkovou postavou, ktorá chráni dieťa pred pádom z mosta alebo pred uhryznutím hada.
Anjel je prvé Božie stvorenie. Jediným obsahom jeho života je Boh.
Jeho bytie spolupôsobí na vytváraní božského života láskou, pohľadom na Boha, chválou Boha a službou Bohu. Žije ako bytosť plne oddaná Bohu a plná Boha.
Rozhodnutie na túto úlohu urobil anjel už pri svojom vzniku.
Zaoberať sa anjelmi vážne je i preto ťažké, lebo sa dostávame na hranice výrazových možností. Uvedomovali si to už veľkí cirkevní učitelia. Preto treba byť opatrní so špekuláciami o počte, druhu, rozdieloch a usporiadaní (chórov) anjelov.
Dnes prevláda sklon opierať sa viacej o Sväté písmo a vyhýbať sa čisto špekulatívnym riešeniam.
Zjavené učenie o anjeloch takto slúži k objasneniu pravdy, že „anjeli sú duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom, ktoré má s inými stvoreniami: «Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobr黓 (KKC 350).
Sväté písmo nehovorí všetko, čo by sme radi vedeli o anjeloch. Pôvod a funkcia duchovného sveta bude vždy zahalená tajomstvom. Napriek tomu nám hovorí to, čo o nich potrebujeme vedieť. Anjeli – tak dobrí ako aj zlí (démoni) existujú – a to je dôvod, aby sme sa toutotémou zaoberali.
