„Zrejme ste chceli povedať šesťdesiatjeden sekúnd. Povedali ste šesťdesiatjeden minút, ale očividne ste mysleli niečo viac ako minútu.“ „Nie,“ odpovedala som, „bol bez pulzu vyše hodiny.“
16. septembra 2010 porodila Bonnie L. Engstromová po bezproblémovom tehotenstve mŕtveho chlapčeka. Po šesťdesiatjeden minútach, presne vo chvíli, keď sa už lekári chystali vyhlásiť ho za mŕtveho, začalo srdce Jamesa Fultona Engstroma zrazu biť.
V priebehu týchto šesťdesiatjeden minút manželia Engstromovci prosili Jamesovho menovca arcibiskupa Fultona J. Sheena a spoliehali sa na jeho mocný príhovor.
Už to, že James vôbec ožil, bol zázrak. Zvyšok jeho príbehu je však ešte ohromujúcejší. Zatiaľ čo Engstromovci sa už pripravovali na to, že ich chlapček bude nevidiaci, neschopný chodiť a rozprávať, a do konca života kŕmený cez vyživovaciu trubicu, začal klíčiť ďalší zázrak. V protiklade ku všetkým lekárskym prognózam James nielenže prežil, ale postupne sa začal zotavovať a prospievať. A dodnes sa teší dobrému zdraviu. V roku 2014 lekárski experti a teologickí poradcovia Kongregácie pre kauzy svätých jednomyseľne uznali tento zázrak za pravý.
Tento udivujúci, ale pravdivý príbeh, plný slabosti i sily, žiaľu i jasania, nádeje a radosti nás učí, že zázraky sú možné - skrze našu vieru v Krista a príhovor veľkého zástupu svedkov.
